Do literárneho sveta Uršule Kovalyk sme vstupovali s tým, že bude celý o ženách. Ale v tomto prípade - o ženách, ktoré „nešustia papierom“, cítia, vnímajú, zrkadlia svoje vnútro. Nikde nie je nasilu vtisnutý „testosterón“ v kontraste so ženou a vedomie ženskej nadradenosti sa tu razom stráca. Autorka tejto prózy tak dokazuje, že nepotrebuje stavať ženu do rozličných póz „ženy - trpiteľky“. Kovalyk servíruje svoje hrdinky - manželky, „single“ aj tínedžerky, ktoré bojujú s nespokojnosťou voči vlastnému životu. Jej ženy túžia po zmene stereotypného života, túžia byť nachvíľu niekým iným, premeniť sa, odísť, zmiznúť. A tak naozaj miznú – v dažďovom pralese, cirkuse, vzťahmi s nereálnymi bytosťami unikajú z reality. Chuť byť niekým alebo niečím iným je taká silná a emotívna, až vám vyráža dych. A často ho nahradzuje úsmev a vtip. Keď svojím postavám „vdýchne“ život už nepozerá na morálku, logiku a „normálnosť“, následkom čoho sú nečakané situácie a zaujímavé motívy, niekedy vydarené, iné o čosi menej (rozprávanie troch sestier o tom, či ich matka ležiaca na smrteľnej posteli zažila vôbec niekedy orgazmus). Kdesi uprostred týchto sietí vzťahov ženy a Života sa odráža autorkina fantázia. Tá je hravá, dôvtipná, často abnormálna. Fantázia Uršuly Kovalyk nemá hraníc, často nabúrava logické princípy, čo sa v konečnom dôsledku javí ako dvojsečná zbraň. Kým na jednej strane príbehov sa oná fantázia dotýka len veľmi jemne (Pes v Chladničke, Lilith), aby vás potom zvalvcovala úplne. Životný (a manželský) stereotyp Ágnesy Mickievičovej sa v noci premieňa na dobrodružstvo, z kúpelne sa stáva dažďový prales a tento motív je prinajmenšom zvláštny. Takisto aj príbeh Eleonóry v cirkuse, ktorá sa stane atrakciou a toto útle žieňa sa premení na šelmu, správa sa a vrčí ako šelma. Deň alebo noc „po“ je však vždy návratom do (trpkej)reality. Druhý umelecký počin Uršule Kovalyk je rozhodne iný, než by sme(možno)čakali. Už pestrofarebná obálka s výstižným názvom v nás evokuje čosi trochu poburujúce, trochu erotické, hravé. Presne taká je aj próza Košičanky, ktorá sa celý život skrýva za pseudonym - písať pod pseudonymom vraj pre ňu znamená písať slobodne.
Travesty šou
Napriek tomu, že na sýtozelenej obálke knihy Uršuľa Kovalyk proklamuje, že nemá rada nálepky (iba ak tie na chladničke), sama sa stotožňuje s tou „životnou - feministka“, čo v konečnom dôsledku viac než samotné dielo podčiarkuje skutočnosť, že kniha vyšla v Aspekte.